Vyrastala v muzikantskej rodine, obklopená hudbou Bartóka a Chopina. Za svoj debut, nazvaný ambiciózne "Philharmonics", bola ocenená na Danish Music Awards hneď v piatich kategóriách. Jej fanúšikom a remixérom je aj David Lynch. Agnes Obel.
Na klavír hrala už ako malé dieťa – k láske k hudbe ju viedla matka, klaviristka a právnička Katja Obel. Neskôr jej učiteľ hudby dal najcennejšiu radu: nikdy nehraj to, čo nemáš rada. A tak hrala len svoje obľúbené hudby – Ravela, Debussyho. S takýmto základom neprekvapí, že jej hudba, hoci nepôsobí nafúkane a prepchato, nezatajuje vedomosti, schopnosti a našťastie aj talent.
„Nikdy som nemala vzťak k orchestrálnej hudbe, vždy ma bavili a dodnes bavia jednoduché klavírne dielka, čím jednoduchšie, ideálne pre deti," uviedla po úspechu debutu spred piatich rokov Agnes Obel a dodáva: „Z toho istého dôvodu mám rada aj filmy Alfreda Hitchcocka – sú síce sofistikované a odohrávajú sa akoby vo viacerých úrovniach súčasne, no všetko vyzerá byť veľmi čisté, jednoduché, priame." Dánski kritici však vidia aj paralelu s filmovou poetikou Ingmara Bergmana a dokonca istú fyziognomickú paralelu s Ingrid Bergman. Ach, títo severania.
Pojem "sklenení občania/gläserne buerger" začali používať nemeckí sociológovia a celkom presne ním označili mieru súkromia dnešného človeka. V medicíne sa tento pojem používa pri objasňovaní toho, čo nejde spoľahlivo zistiť bez toho, aby pacient bol ako zo skla, priehľadný – vtedy by sme o ňom už vedeli prakticky všetko. Na albume Citizen of Glass začala Agnes Obel pracovať v roku 2014 počas turné k predošlému albumu Aventine. Trojica spolupracovníkov hrala na klasické sláčikové nástroje, Agnes sedela za klavírom a nástrojom zvaným Trautonium – vzácny kúsok prehistorického syntetizéra z konca 20. rokov minulého storočia, ktorý – aká náhoda – použil na imitáciu zvukov vtákov Hitchcock vo filme Birds, a v klasickej hudbe ho použil ako prvý Richard Strauss pre unikátny, sklenený zvuk zvonov a zvončekov.
Vydalo by na tučnú sociologicko-muzikologickú štúdiu, prečo je severská hudba taká bohatá na ženské talenty, prečo tak dobre spievajú, hrajú, prečo toho toľko vedia o hudbe a umení, prečo síce určite tvrdo pracujú no ich snahy nepôsobia úporne a prehnane, prečo svoje dielo a krajinu tak sympaticky prezentujú. Je tam veľa prečo a na mnohé si odpovedať asi dokážeme – školstvo, rodina, spoločenská atmosféra, príroda, peniaze – poradie si každý môže určiť sám. Je tam ale aj čosi ťažko uchopiteľné a veľmi škandinávske, je to tam vždy a vždy dobré.
